Od narodenia poľského hudobného skladateľa Krysztofa Pendereckeho uplynie vo štvrtok 23. novembra 90 rokov.
Krysztof Penderecki sa narodil 23. novembra 1933 v meste Debica neďaleko
Krakova. Jeho otec bol právnik a rodina sa do Debice presťahovala z
Vroclavi. Pendereckého stará mama mala arménsky pôvod a budúci hudobný
skladateľ ju často sprevádzal do kostola Arménskej apoštolskej cirkvi v
Krakove. Starý otec mal zasa nemecký pôvod.
Po maturite na gymnáziu v roku 1951 začal študovať na Jagelovskej
univerzite v Krakove a od roku 1954 sa na Krakovskej hudobnej akadémie
venoval kompozícii. Jeho učiteľmi boli Artur Malawski a Stanislaw
Wiechowicz.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia v roku 1958 ostal na Krakovskej
hudobnej akadémii pôsobiť ako pedagóg. Rozruch vyvolal v roku 1959, keď
anonymne prihlásil do súťaže mladých poľských skladateľov tri skladby
(Strofy, Davidove žalmy a Emanácie) a zvíťazil v troch rôznych
kategóriách. Všetky tri skladby uviedli na festivale súčasnej hudby
Varšavská jeseň.
Svetový úspech zaznamenal so skladbou Žalospev pre obete Hirošimy –
nárek pre 52 sláčikových nástrojov, v ktorej využil aj netradičné zvuky,
čo bolo typické i pre jeho ďalšiu tvorbu. V skladbe Fluorescencia
použil zasa množstvo dychových aj bicích nástrojov – celkovo 32 bicích,
medzi nimi aj písacie stroje či gongy.
Často experimentoval so zvukom i formou a krátko sa venoval tiež
elektronickej hudbe. Známou sa stala aj jeho skladba Pašie podľa sv.
Lukáša, ktorú západné obecenstvo vnímalo ako vzburu proti komunistickému
režimu v Poľsku. Penderecki však toto dielo považoval za začiatok
syntetického hudobného myslenia, keď prvky avantgardy spojil s hudbou
16. storočia.
V roku 1966 sa stal profesorom na Folkwang-Hochschule für Musik v
nemeckom Essene, kde pôsobil do roku 1968. Na objednávku Opery v
Hamburgu napísal svoju prvú operu Diabli z Loudunu, ktorá mala premiéru v
roku 1969. V 70. rokoch 20. storočia sa začal venovať aj dirigovaniu.
Pre hnutie Solidarita zložil v roku 1980 skladbu Lacrimosa venovanú
odhaleniu pamätníka obetiam protivládnych demonštrácií v roku 1970 v
Gdansku. Neskôr túto skladbu rozšíril na jednu zo svojich najznámejších
skladieb Poľské rekviem.
Úspešne sa predviedol aj ako skladateľ filmovej hudby, keď Zložil hudbu k
filmu Exorcista amerického režiséra Williama Friedkina, k snímke
Osvietenie režiséra Stanleyho Kubricka či k filmu Divokosť v srdci
Davida Lyncha.
Spolupracoval aj s gitaristom skupiny Radiohead Johnom Greenwoodom. A
ako dirigent nahral Góreckého Symfóniu č. 3, v ktorej sólový soprán
naspievala zasa Beth Gibbons z Portishead.
Na Slovensku bol hosťom v roku 1986, keď dirigoval Slovenskú
filharmóniu. V roku 1999 bol hviezdou hudobného festivalu Melos-Étos a v
roku 2013 koncertoval v Košiciach aj v Prahe.
Pendereckého v roku 1968 vyznamenali poľskou Štátnou cenou 1. stupňa a v
rokoch 1964 a 1974 dostal Rad znovuzrodeného Poľska. V roku 2005 ho
poľský prezident vyznamenal Rádom bieleho orla. Prvú cenu Grammy dostal v
roku 2001 za svoju skladbu Credo. Celkovo získal štyri ceny Grammy,
poslednú v roku 2016.
Krysztof Penderecki, jeden z najslávnejších svetových skladateľov a
popredný predstaviteľ hudobnej avantgardy, zomrel 29. marca 2020 v
Krakove vo veku 86 rokov.